Jarné Arco
Text: Štefan Dobrucký
Foto: účastníci zájazdu
|
|
|
Veľká
Noc a doma sa roztrhlo vrece so snehom. Ako by sme to tušili, a tak sme sa
na sviatky korbáčov a vajec vymanili z víru pracovných povinností a v celkovom
počte 11 vypravili na cestu do talianskeho Arca aj tento rok. Tamojší len
tušia, čo to sneh je a o jeho existencii niektorí ešte i dnes pochybujú.
Samozrejme sme tam prišli pre to, aby sme si dobre zaliezli a to v takejto
oblasti vlastne ani inak nejde. Nekonečná ponuka úplne všetkého, čo v lezení
existuje, nám opäť sťažovala výber. Ale nech si tu človek vyberie čokoľvek,
určite nebude ľutovať.
Rado
s Patim a Vašekom mali pekný cieľ, najkrajší z našich, a to 1000m cestu na Monte
Brento-Via del Boomerang(VI). Snáď len na nesprávnom parkovisku zaparkované
auto a tým pádom neskorý nástup ich po šiestich dĺžkach donútili zlaniť dole. Inak
by to určite doliezli, hoc i s čelovkami. Na Belvederi vyliezli cesty do 6a+ a
oddýchli si aj na Corno di Bó.
Oštepi-Maťo
a Otep, naše externé posily, sa blysli dvoma vylezenými cestami na Placche
Zebrata za deň, a to Rita (450m/IV) a Via Paralelo46 (500m/V+). V závere
dňa to na nich aj bolo vidieť. Neskôr zaútočila táto dvojka i na cestu Via del
Cane Trippa, ale nepodarilo sa prebiť psychicky náročnejšie miesto. Podobný
"úspech" zažili v tejto ceste i Bobovci, ale mača malo zapálenú labku,
a tak pre bolesť nebolo schopné doliezť, jedna dĺžka a útek dolu. Maťo nakoniec
nastúpil do cesty s nabudeným psychológom Pištom a túto perfektnú cestu v mene
všetkých aj čisto preliezli. Vrchná časť cesty je hodinové nebo, superkompaktný
ementál s platničkovým bonbónikom na záver!
Broňovci-opäť
Placche Zebrata-Via del Cane Trippa(280m/IV+) kto túto cestu liezol, si o
udávanej obtiažnosti určite myslí svoje. Na Zebrate potom predposledný deň
zájazdu zvesili pytlík z minulého roku v ceste Via Paralelo46, keď konenčne
prekľučkovali cez strapce lezcov a doliezli až hore. Gratulujeme! Samozrejme
medzitým si oddýchli aj na bicykloch, keď ich už brali!
|
|
      
|
|
Okrem
papagájových oblastí ako Belvedere a Corno di Bo, slnečných platní Zebrata,
navštívilo sa pár nových. Zebrata je výnimka, to sa môže vždy!
Obzreli
sme si pekné oblasti ako Placche di Baone-oddychové položené platne s husto
odistenými cestami, 1-2dĺžky od III do 6a. Za zmienku stojí i Vazbičova
oblasť-už navždy sa takto bude zvať Croz de la Niere, ku ktorému sme najdlhšie
šli, aby sme nakoniec vystúpili v sychravej zime pomaly 2000m nad morom, z
prúseru sa nakoniec vykľula celkom pekná oblasť s krátkymi, vyšmýkanými
poldĺžkami, ale i parádnymi dvojdĺžkovými športovými cestami. Oblasť zdobia výtvory
miestnych šikovných rezbárov, oplatí sa prísť minimálne kvôli tým dvojdĺžkam
vpravo. Obtiažnosť ciest v sprievodcovi dokonca občas aj zodpovedá realite, ale
zalezie si každý.
V
pondelok sa účastníci zájazdu začali pripravovať na odchod ale Broňovci a Pištíkovci
si výlet obohatili ešte o jeden deň. Broňovci vymenili bicykle za skalu a
Pištíkovci skalu za bicykle. Požičovňa bicyklov Broňo&Broňa nám vyšla v
ústrety a zapožičala Bobovcom svoje bicykle. Už len odmastniť brzdy a mohlo sa
ísť. Zo 7hodinovej improvizácie cez krásne kopce, horské lúky, dokonalé
asfaltky a šutroidné singláče vzniklo cez 60km s prevýšením asi raztakým ako
sme si predstavovali. Trasa Arco-Lago di
Tenno-Ballino-Favrio-Dasindo-Bastianei-San Giovanni al Monte- a nekonečný zjazd
do Arca..kvalitný spánok zaručený. Posledný deň Broňovci a Pištíkovci zamierili
do Cortiny d´Ampezzo a vrchol výjazdu okorenili pohľadom na Tre Cime di
Lavaredo. Škoda že z opačnej strany. Fopá sme napravili a predsa sme ich potom
z cesty zazreli i z tej správnej strany. Úžasné veže, kde raz možno snáď..
Sľubujeme,
že nabudúce už padne nejaké 8béčko a my budeme pri tom! Opäť je potrebné
zopakovať dovetok z roku 2014:
"Bol to krásny života čas, ktorý dúfam o rok bude zas. Nie je nad
to, ak s krásnou ženou lezieš v pevnej skale za pekného počasia, potiac pritom
chutné víno, ktoré si pil so skvelými ľuďmi."
|
|
    
|
|
|
