Tatranská šelma ULTRA 2015
Text a foto: Pišta Dobrucký
|
|
|
22. augusta 2015 sa konal druhý ročník krátkeho
ultramaratónu Tatranská Šelma Ultra. Podujatie je zasadené v prekrásnom
prostredí Vysokých Tatier. Beží sa trať z Troch Studničiek až do obce
Ždiar. Trasa je dlhá 55km, s prevýšením cez 3200 výškových metrov.
Keďže minulý rok sa nám bohovsky páčilo, zaumienili sme si, že sa
zúčastníme i teraz. Keďže som mal malé ródeo na Kozej kôpke, kde som si
napravil chodidlo, preteku som sa účastnil iba ako pomocník na
občerstvovačkách. Laco a Danka, ako aj minulý rok, boli nám opäť
obrovskou oporou a ochotne sa ponúkli, že budú s nami. Za to im
osobitne ďakujem. Opäť zariadili všetko tak, aby naša šelma nemala
starosti s dopravou a inými príjemnosťami. Vďaka kamaráti!
Budíček o pol šiestej ráno. Varím Lucke kašu, o pol siedmej vyrážajú zo
Ždiaru 2 autobusy s pretekármi a mnou na štart. Posledné vyčúranie a
šup na štart. Všetko beží akosi samé a i pretekári sa po odpočítaní
zrazu rozbiehajú, je presne 8:00. Medzi nimi i Lucka, s ktorou si
vymeníme krátky pohľad, temer utriem slzu, tak rád by som jej dal
všetku energiu čo mám. S dobrovoľníkmi vyráźame smer Štrbské pleso, kde
treba rýchlo namiešať ionťák a vodu pre "dostihové kone". Lucka
pribieha, je na tom veľmi dobre. Bez zdržiavania beží ďalej. Po
prebehnutí posledných kusov, sa presúvame na Hrebienok, kde je časový
limit 13:30. Tu prví dorazia v stave, akoby bežali piaty kilometer. Po
čase dobieha i Lucka, S tridsiatimi kilometrami v nohách sa necíti
úplne fit, vraj ju všetko bolí. Ja jej neverím, vyzerá výborne. Na
chvíľku si sadáme do trávy, povzbudím ju, vyklepem lýtka, dostáva pusu
a beží do..ďalej.
Je za polovicou, ale to najťažšie ju len čaká. Už určite myslí na
serpentíky plaziace sa na Ostrvu a pekelný stupák na Svišťovku. To
nikomu nepridá..My dokončíme misiu na krmelci a odchádzame k belianskej
jaskyni, konečne niečo zjesť. Prichádzame do cieľa. Pozriem na hodinky
a je pred štvrtou. Minulý rok odbehla Lucka o 17:45. Vravím si, mám
čas. To som ešte netušil, že Lucka je už v Širokom sedle a chystá sa na
posledný zbeh do Monkovej doliny.
|
|
      
start
hreben
podpora... Monkova dolina
v cieli
|
|
Pomaly vykračujem naproti. Pri ihrisku v Monkovej stretávam Laca
s Dankou, ktorí si spravili peknú turistiku, Lucku vraj nevideli. Laco
opisuje trápenie pár jedincov v teréne, takmer si cvrknem :). Akurát im
vravím, že máme tak asi hodinku, kým príde Lucka. A zrazu zbadám mačku.
Mačku v bežeckých topánkach! Je to Lucka, neverím svojim očom..beží, je
na tom omnoho lepšie ako minulý rok. Spontánne sa k nej pridávame,
bežíme s ňou. Opatrne jej kladiem otázky. Šťastie sa dá krájať.
Nechceme zhypnotizovanú mačku rozhádzať z rytmu. Smejeme sa, spomínam
na mojich posledných 20minút z minulého roku, závidím Lucke tieto
pocity a spolu sa s ňou tešíme. Skúmam ju, či nemá nič zlomené, tak aby
si to nevšimla. Výmena pohľadov s Dankou a Lacom za jej chrbtom, 100%
pocit naplnenia.
Pribiehame do Ždiaru a posledný strmý úsek po zámkovej
dlažbe iba nechápavo krútim hlavou, Lucka stále neprechádza do kroku.
Cieľová bránička, čas 8h55min54s. Nechávam mača vydýchnuť. Hneď po
dobehnutí do cieľa si pýta pivo, dostáva ho a sadá si s ním spokojná na
chladné schody. V jej očiach vidno niečo čo sa dá len cítiť, nedá sa to
opísať...tíško obdivujem a opäť závidím..
|
|
|
|
|
|
