Ľadová dolinka je samostatná dolina vybiehajúca sponad južného brehu Čierneho Javorového plesa k hrebeňu medzi Snehovým a Ľadovým štítom. Zľava ohraničená hrebeňom od Malej Snehovej veže k Snehovému Štítu, zprava zas hrebeňom Ľadových veží. Táto divoká dolina je tvorená tromi snežnými kotlami. Pod prvým a druhým čakajú krásne ľady, ktoré boli v tento deň vo výborných podmienkach. Nad tretím snehovým poľom to však iba začína..
Výškový rozdiel od plesa po hrebeň je vyše 900m. Obrovský amfiteáter z ktorého padá sánka a človek sa tam cíti tak trošku nahý a ešte menší ako na druhej strane hrebeňa. Mohutnosť miesta si uvedomí až vo vrchnej tretine doliniek. Človek sa tu chystá roky, zháňa informácie, fotky, čokoľvek. Na základe toho má už aj doma rešpekt a utvára si pomyselnú mapu všetkého. To čo má v knižke 4cm má v reále 200m. Mapa sa zrazu láme a všetko je zrazu celkom inak, ako v dlhoročných domácich jalových predstavách.
V sobotu 23.marca sa trojica Maťo, Vazbičko a Pištík po dobrodružnom nástupe ocitla pod kotlami Ľadových doliniek. Vazbičove otlaky spôsobené neprispôsobivými lyžiarkami dali jeho časti túry stop. Po vzájomnej dohode teda pozostalá a aj trošku smutná dvojica smeruje v ústrety dobrodružstvu. V mixovej časti stretáva trojicu lezcov a vyberá si svoj vlastný smer. Z posledného snehového poľa nepokračuje vhĺbením(roklinkou) jemne vľavo, ale pokračuje vpravo, kde si ešte pomerne slušne zalezie. Na hrebeň dolieza prekvapivo dlhým rebierkom- ale už v hmle, jemnom snežení a po tme.
Téryho chata ponúkla šťastnej dvojke teplo a vytúžené občerstvenie. Aby sever chlapcom ukázal, že tam to nie je zadarmo, vo Veľkom hangu sa Pištíkovi počet kostí v predkolení zvýšil o tri a z túry sa domov vrátil až o 10dní.
Týmto ďakujem dobrovoľníkom HZS z Terynky a Zamky za šetrný a chalanom HZS za ozaj rýchly transport z doliny a personálu Popradskej nemocnice za vynikajúci prístup. Slová vďaky smerujú aj mojim kamarátom Maťovi a Vazbičovi – za tú srandu, podporu a obetavosť. Najväčšia vďaka patrí mojej Lucke, bez ktorej si to neviem predstaviť! Ženy takých ako sme my, by mali byť v budúcom živote vtáčikmi v horách..
Foto: Martin Janáček, Pištík Dobrucký
.