Späť	HK DIRECT BYTČA

Október v Tatrách -- Jano Bušfy -- 4.2.2007 -- Keď Monika začala koncom apríla liezť, vôbec ma nenapadlo, že niekedy niečo vylezieme v Tatrách. V septembri a októbri 2006 bolo snáď najlepšie počasie na lezenie, aké sa len dá predstaviť. Ešte začiatkom septembra sme s Láďom vyliezli Širokú vežu. A začiatkom októbra som už ani nedúfal, že sa do Tatier ešte ten rok vrátime. Zrazu po dlhej prestávke sa v Súľove objavuje Monika. Čuduj sa svete - v dobrej forme a s veľkou chuťou vyliezť niečo v Tatrách! Tak som pre tatranskú horolezeckú začiatočníčku vybral Malý Ošarpanec. Je streda 11.október a to už sú dni celkom krátke. Ešte za tmy vychádzame z parkoviska Popradské pleso. Teplota je ešte pod nulou, ale to svedčí o peknom počasí počas dňa. Po pár hodinách sa dotrmácame do Kotliny pod Dračím sedlom pod nástup. Je to parááda. Keď vidím tú krásnu veľkú platňu Ošarpancov, hneď viem, prečo sa sem vraciam. Lezie sa nám dobre, aj keď moja spolulezkiňa sa učí nové tatranské finty doslova za pochodu. Ide jej to celkom dobre a po 250m lezenia stojíme na vrchole Malého Ošarpanca (2300m). Návrat je v pohode a okrem zaseknutého lana, tráviacich problémov z jogurtu, slabého oblečenia a rýchleho príchodu tmy sa nič iného zvláštneho nestalo. Po týždni je opäť streda (18.október). V mraze ideme až pod nástup do Kotliny pod Žabím koňom. Tam svieti slnko a po mraze ani stopy. Ďalej ideme "choďákom" až do Žabieho sedla. Tam nás čaká jeden z najznámejších a najkrajších tatranských pohľadov. Na chrbte koňa je na slovenskej strane slnečno a teplo a na poľskej tieň a mráz. Monika už úspešne používa finty naučené pred týždňom, a tak postupujeme celkom rýchlo. Zo sedla sme po 4 dĺžkach na vrchole Žabieho koňa (2300m). Deň je ešte krátší ako pred týždňom, a tak opäť po tme prichádzame na Popradské pleso. Tam si objednávame cesnakovú polievku - Monika s dupľovaným cesnakom. Intenzívnu arómu cesnaku bude citit ona aj okolie ešte nasledujúci deň. fotografie mapa Vysoká, Ošarpance