Späť	HK DIRECT BYTČA

Prvý styk s lanom -- Robo Zajíček -- 17.1.2007 -- Bolo asi 30. júla roku dvetisícteho a k tomu ešte šiesteho, keď nás Dano nahovoril na výletík do Súľova. Povedal, že zoberie aj nejaký výstroj na lezenie. Koho to vlastne nahovoril? Tak teda mňa a Jana Hajdúcha. Ako ináč obaja sme brali aj svoje ratolesti. Pre istotu každý po dve. Spočiatku som mal obavy ako to bude šliapať hlavne môjmu mladšiemu, Aďovi. Na prekvapenie som ho musel celú cestu brzdiť. Niet sa čo diviť keď tam bol jeho rovesník, Janov malý Janko. Prvá zastávka bola asi po 300m keď sme museli decká odfotiť na veľkom šutri vedľa chodníka. Pre tých najmenších to bol vlastne sólový prvovýstup (asi 0,8m nad holú zem). Cestou sme si pozreli ako správni turisti aj niektoré informačné tabule o faune a flóre Súľova. Základný tábor sme rozhodili na pľaci pod Mníchom. Samozrejme vyhladovaní sme zjedli každý čo mal. Po menšej debate a občerstvení sme pokračovali smerom k skalám pod hradom. Tam som prvý krát videl, samozrejme po Danovom výklade, koľko je na tých skalách ciest na lezenie. Fakt som bol prekvapený. V ten deň tam teda nebolo veľa nadšencov horolezeckého športu. Veď bol pondelok. Vtedy ma ani nenapadlo koľko ľudí tam chodí. To som zistil až o pár dní neskôr. Ale o tom potom. Cestou k cieľu našej výpravy nám stihol dať Dano aj superrýchlokurz lezenia. Niečo splietal o chytaní v špáre myslím a niečo o lezačkách. Skaly v tejto oblasti ma normálne prekvapili. Nemal som ani len tušenie čo všetko tam je. A aké veľké. Skutočne sa nečudujem, že je to taká známa horolezecká oblasť. No ale náš cieľ sa blížil. Teda vlastne už bol na dosah ruky. Doslova. Stáli sme pod cestou Climbing for all. Dano začal vybaľovať vercajg. Takmer súčasne s nami sa chystali na tú cestu aj dvaja poliaci. Ale Dano bol rýchlejší. Navliekol na mňa sedačku, ukázal mi ako mám istiť a už aj ťahal hore. To bol ten môj prvý styk s lanom. Keď napokon zišiel dolu tak som si začal uvedomovať ako je to asi vysoko. Povedal že lano má dĺžku 48m a bolo tam takmer cez polovicu prevesené to znamená, že vrchol cesty mohol byť vo výške nejakých 19-20m. Plus mínus. To je približne šesť poschodí. Na prvý krát si myslím dosť. Ako druhý v poradí liezol Samuel (10rokov). V podstate to zdolal bez nejakých problémov. Ja som myslel, že sa bude báť ale mýlil som sa. Skutočne mu to išlo dobre. Ja som medzitým dal malému Aďovi rožok a paštétu. Prišiel rad na mňa. Nemal som lezky, takže len v tom čo bolo na nohách. Musím ale povedať, že Danov výber bol pre začiatočníkov veľmi dobrý. Nenáročná cesta a pomerne dlhá. Tak akurát. Tesne pred vrcholom som mal trochu problém. Nevedel som si nájsť dobrý chyt. Aj napriek tomu, že som bol istený zhora trochu mi zredlo. Nemal som totiž ani zdanie o tom ako to funguje keď sa mi šmykne a odvisnem na lane. A priznávam, na prvý krát som poriadne ani neveril celej výstroji. Bolo to ako skok do neznáma. Na chvíľu ma obavy prešli keď som bol hore a pozeral sa po okolí. No super. Nadišla chvíľa zavesiť sa na lano a zísť dole. Skutočne som nemal tušáka ako to funguje. Ale po prvých dvoch metroch som bol v pohode. Potom sme už len porobili pár fotiek s deckami a nastal čas sa vrátiť. Konečná bola ako ináč v súľovskej krčme. Veď, kto by si po celodennej námahe a strastiplnej ceste nedal v orosenom pollitráku dobre chladenú kofolu. fotografie Samuel v akcii