Späť	HK DIRECT BYTČA

Tatry október 2007 Text: Jozef Balala, Gramatická úprava: Natália Kopčoková Motto expedície: "Sabaky?...Nemáme...My místo psú mame tohodle. On silak. On jako deset sabák." (Smoljak/Svěrak: Dobytí severního pólu) 9.10.2007 Dnes ráno sa nám skoro podarilo odísť na prvý pokus, ale nakoniec som si predsa len pred odbočkou na hlavnú cestu spomenul, že by bolo dobre vziať si zo sebou termo spodky a tak sme sa pre ne otočili. - Zrazu sa naša vesmírna loď zastavila pri čerpacej galaxii Hybe a ja som po 1,5 "svetelnom" roku uvidel Kriváň a Tatry. - Dal som si špeciálnu vesmírnu bagetu a cely zvyšok cesty som rozmýšľal nad tým aký je rozdiel medzi kuracou bagetou Labužník a bagetou Kurací sen. - Hneď nás nadchlo mliečne galaktické Babie leto. - Skutočne "bez kúska hmly", len kopce akosi nebolo vidieť. - Chatárka Danka nás hneď „zjeb...“ (upozornila): "Kde máte prezuvky.", "Nemáme." Tak nám dala z archívu také - ešte asi po Márii Terézii. - ...A kopce stále v hmle, a navyše severné steny posypané popraškom, presne ako hlásili v správach, len zabudli povedať že poprašok má od 20 do 60 cm. - Navyše ja som doma zabudol popis cesty pod Čierny štít, a okrem toho aj uterák, takže sprcha na chate mi bude moc platná. - Rosnička z telky dnes večer zase raz zabodovala keď zahlásila, že v týchto dňoch prebieha v Tatrách najkrajšie Babie leto. Tak áno je skutočne krásne a hlavne hmlisté. 10.10.2007 - DEŇ duševného zdravia... dúfame že niektorí naši známi navštívili psychiatrov, a tak pomohli svojmu zdraviu. - Ideme na Čierny štít - teda sen všetkých depešákov a blackmetalistov.. - Ferata do Veľkej zmrzlej doliny bola trocha namrznutá, ale prešli sme ju rýchlo. Neviem čo nás k tomu viedlo, ale potom sme zabočili doprava a dali si polhodinovú rozcvičku v zamrznutých trávach, ale keď dnes je ten DEŇ. - Ešte šťastie, že Janko nevytlačil schémy ciest a tak sme mohli vsadiť na divokú kartu, ale dnes je ten DEŇ. - Ďalšiu dĺžku ťahám ja ma 50 m. Pekná, vzdušná , a tak ma zmagorila , že som si nevšimol štand a päť metrov nad nim spravil štand z čokov a vedľa štandu z borhákov založil hexač, ale dnes je ten DEŇ. - Tretiu dĺžku ťahal Jano trocha vedľa, ako by sa malo a aj štand mal podľa seba, 15m. nad ním som potom našiel štand z borhákov, ale to bolo všetko tým DŇOM. - Zlanenie prebehlo bez väčších komplikácií, len osma mi dva razy chytila vlasy, čo počul aj Janko, pretože hneď zo mňa vyšlo par "modlitieb". - Zelené pliesko už zamrzlo. - Na chate majú schémy výstupov, len Čierneho štítu samozrejme nie. - A dá sa tu požičať aj uterák, takže už mi nehrozí, že skončím ako muflón. 11.10.2007 - Dvaja capi sa dnes vybrali na Kozí štít - Cap Janíčko sa skoro vybral po červenej na chatu Plesnivec, ale zvalil to na čelovku. Vraj to bolo jej chybou. - Potom nás ako správnych ochranárov šokovala porezaná kosovka. Bože, ako krásne mohla zasahovať do chodníka. - Skutočne skala ako pre začiatočníkov, z veľmi pevných lokrov. - Záver žľabu bol opäť veľmi pevne rozsypaný a Janko si tam dal celkom pekný začiatočnícky 20m. odlez. - Nad hlavami sa nám dnes zjavil aj sup Všetrt. - Na pevne rozlámaný vrchol sme doliezli o 12:30. Vykonali sme rituálne močenie s panorámou, občerstvenie, fotenie a začali rozmýšľať kade dole. - Keďže všetky hroty a kamene na vrchole boli pohyblivé ako piesok na Sahare, prišli na rad aj skoby. - Cesta zo sedla na turisticky chodníkom bola celkom strmá. Nohy som mal ako malé tela. - Pliesko nám už dnes zamrzlo celé. - Volal nám aj Zemiak, tak po večeri sme mu volali v nádeji, že už je malý Zemiačik na svete, ale stále nič. - Pozreli sme niekoľko predpovedí, jedna bola optimistickejšia ako druhá. - Dokonca aj rosnička už stopla Babie leto, ale len do nedele. - A tak som si dnes splnil sen starého capa stáť na Kozom štíte. 12.10.2007 - Dnes sa mi zdalo akosi teplo, a tak sme sa kochali a fotili východ slnka. Lenže dlho sme sa nekochali, lebo kde sa vzali tu sa vzali biele ovečky v podobe mráčikov a s nimi prišiel aj severný vetrík. - Nástup sme našli hneď a ja „bulo“ som stále veril, že doobeda bude teplo a tak som si neobliekol spodky a sveter som si tiež pre istotu vyzliekol. - Prvú dĺžku ťahal Jano, v tej kose to bolo celkom frišne. - V druhej dĺžke som začal blúdiť, moral preliezť pomedzi dva voľné bloky som aj tak nenašiel. Janko si už na štande spieval „severní vítr je krutý“, a ja som už tiež tuhol. „A to jsem si sebou vzal i housera“. Len škoda že som ho namiesto za pásom nosil v batohu. - Janko to nakoniec po veľkom boji natiahol. - Je nám jasné, že budeme musieť navštíviť nejakého odborníka a spýtať sa ho, prečo sa nám nedarí dosiahnuť vrchol, lebo ani dnes sme ho nedosiahli a jeden za rok sa nám zdá malo - Pobalili sme si lezecké rekvizity s ktorými by chudobný mongolský klub vyliezol všetky osemtisícovky a vyrazili domov. - Janka ešte potešila správa, že doma má bordel... A tak sa mi konečne podarilo napísať par úryvkov z denníka , ale keď ja som taký zaneprázdnený...To máte tak, „samá robota , milenka, frajerky“.... fotografie