Malý
Ošarpanec, Puškašova cesta 7 (29.6.2008)
Text: Jozef
Balala (písať pomáhala: Natália Kopčoková)
Tak som konečne vyrazil tohto roku do Tatier aj s mojim
spolulezcom Janom. Hneď ráno som zase zahviezdil keď
som si budík nastavil namiesto 02:30 na 04:30, tak áno
04:30 je naozaj pol tretej. Ešte že mamička počula
vrčať auto a prišla ma zobudiť. Normálne som sa jej
zľakol, lebo sa mi zase snívali fantazmagorické sny o
bývalých frajerkách a sekáčikoch na lad.
Upozorňujem, že sekáčík som mal v ruke ja.
Cesta autom prebehla bez problémov ale cesta pod kopec
bola dlhšia ako som čakal. Našťastie prebehla tiež
hladko. Pod stenu sme dorazili o 09:00 aj s vodopádom
nad hlavami. Po krátkej príprave sme začali liezť.
Prvá dĺžka bola celkom slušná, vraj za 4, len
nechápem prečo som to musel potom s batohom na druhom
konci hákovať.
Druha dĺžka bola sľúbená 7, krásne lezenie v
kútoch a nádherných špárach. Škoda len že som to
nedal OS, lebo v kľúčovom mieste som náhle prudko
odsadol, zas budem musieť o radu požiadať klubového
psychológa. Potom dal Jano 2 dĺžky naraz, hlavne
štvrtá 6+A0 bola pekná. Dal to voľne.
Potom sme prehodnotili vodopád nad hlavami a rozhodli sa
pokračovať na vrchol. Tri zostávajúce dĺžky už
bolo ľahké lezenie v krásnych platniach. Aj zlanenie
nám dnes prebehlo bez problémov. Nakoniec sme boli radi
že nesvietilo slnko, lebo len čo sme sa dotkli zeme,
začalo a začalo byt aj celkom teplo.
Po zbalení lezeckých rekvizit nasledovala len
nekonečna cesta suťoviskom cez dolinu na Popradské
pleso. Tam sme si dali ešte cesnakovú polievku ktorá
cesnak asi ani nevidela - hlavne že stala 45 Sk. Cestou
od plesa na parkovisko k autu sa prejavil naplno tzv.
Paštinský efekt. Za každou zákrutou nasledovala nová
zákruta ktorá tam ráno určite nebola. Domov sme
došli bez nehody a tak sa skončil ďalší výlet v
Tatrách. |
|
Malý Ošarpanec
Jožo v kľúčovom mieste |