Po dvojročnej nútenej pandemickej pauzičke sme krochkali šťastím, že si môžeme vyraziť na veľkonočné sviatky do horolezeckej mekky – Arca. Tak ako je dobrým zvykom v tomto sviatočnom období.
Tento rok trochu inak
Ako sa hovorí, zmena je život. Tento rok to bolo predsa len trošku iné. Pôvodne to vyzeralo nádejne, opäť na parádne klubové zahraničné lezecké sústredenie. Prvé „inak“: Namiesto veľkej klubovej bandy sme však tento rok v utorok pred zotmením vyrazili s Broňom do Arca v ústrety lezeckých výziev a dobrodružstiev iba dvojke. Veronikina štvorka bola v Arcu už od nedele. Takmer tisíc kilometrov dal Broňo úplne s prehľadom za 10hodín. Určite to nie je cesta na víkendovú lezeckú otočku. Po dvoch hodinách raňajšieho výdatného spánku vo Fabke niekde na parkovisku pred Trentom (keďže sme nechceli byť na nástupe v Arcu už o šiestej ráno), sme o ôsmej ráno sedeli v kempe na raňajkách s kávou, tak ako Broňo sľúbil. Ale nie, tento rok sme v kempe nestanovali, a to je to druhé „inak“. Iba som sa potrebovala skutočne presvedčiť, či je „náš“ ZOO camp ozaj tak plný. A ozaj bol. Fakt! Samý Dojčlander! Situácia nás donútila dopriať si luxus v apartmánovom bytíku priamo v centre Arca pri kostole. Ale poviem vám úprimne, netrpela som:). A malo to aj svoj bonus navyše. Hneď vedľa nás bývali Veronika s Fedorom + Verčin brácho Peťo s frajerkou Evkou. Neplánovaná zhoda.
Mini-denníček
Kto by si myslel, že naše príjazdové stredňajšie ráno sa bude niesť v duchu oddychu, tak nie, nie nie…. Streda bola naším prvým lezeckým dňom. Rozliezali sme sa vo vápencovej oblasti Nago, v sektore Masii Delle Traole časť Star Wars, s veľmi dobre odistenými krátkymi športovými neošmýkanými cestami od 4a – 6a, cca 16 ciest. Všetci (rozumejte dvaja) sme sa príjemne a na pohodu rozliezli po preglejkovej zimnej príprave. S pribúdajúcimi hodinami bol čas ubytovať sa. Ciao Fausta! (teta ubytovateľka) My po anglicky, Fausta po taliansky, ale kde je cesta tam je vôľa. Dohodli sme sa a ubytovali na 6 nocí. Večer sme ukončili výbornou talianskou pizzou s aperolíkom a pivom. Náhodne sme sa stretli s Veronikou a Fedorom a dohodli sme sa na spoločnom lezení na ďalší deň v oblasti Regina del Lago. Spoločenský večer sme odložili na ďalší deň, akosi nás zmohla únava. Spoločenské večery sa stali každodenným pravidlom. Treba predsa pozdieľať zážitky, skúsenosti z dňa a urobiť plán na ten ďalší.
Regina del Lago je krásna skalná oblasť nachádzajúca sa pri vchode do údolia Ledro. Oblasť Regina del Lago sľubuje super športové lezenie, dobre odistené v piatich sektoroch A-E, sektory sú veľmi nenápadne označené, treba mať oči na stopkách. Ponúka okolo 70 ciest na neošmýkanej skale, vhodné pre začiatočníkov aj skúsenejších lezcov. Prevažná časť začína obtiažnosťou 5 do 6, no nájdu sa tu aj 7a, 7b, väčšina s výhľadom na jazero Garda. Sektor C má aj niekoľko krátkych viacdĺžkových ciest. My sme začali 2dĺžkovou cestou Spirito Libero (60m), 1.dĺžka za 5a, 2.dĺžka za 6b+ v sektore C. Na druhú dĺžku treba ešte zmocnieť. Pekný výhľad ponúka aj vrchol ďalšej viacdĺžky Una per Tutti za 5c (62m). Preskúmali sme aj sektor B, kde sme liezli najviac, niekoľko ciest do 30m v obtiažnosti 5c až 6a+. Viac sme v tejto oblasti nestihli preskúmať. Nabudúce. Viacdĺžkové cesty sa nachádzajú aj v stene1 a v stene2, ale tie sme doposiaľ nestihli prebádať ani len obhliadkou, tobôž nie opáčiť.
Ak by ste túto oblasť hľadali, treba ísť z Arca smerom na Riva del Garda, pred Rivou odbočiť vpravo smerom na Val di Ledro, po prejazde dlhým tunelom(4-5km) zaparkujte na najbližšom parkovisku naľavo a vrátite sa pár metrov peši k tunelu, ďalej po červenej turistickej značke, a potom ďalej do svahu. Prístup na skaly by mal trvať okolo 20minút.
https://www.thecrag.com/en/climbing/italy/northern-italy/arco-trento-area/area/444372261
Predpoveď počasia sľubovala opäť ďalší slnečný, príjemný deň s teplotou okolo 20 stupňov. Nebolo ani kedy na rest-day. A tak sme nasledujúce dva dni liezli v Nagu. Nago je členené do niekoľkých sektorov. V najnižšej časti sa nachádzajú ľahšie cesty, ktoré sú veľmi obľúbené, vyšmýkané, niektoré doslova vymydlené. Ak sa však vydáte pozdĺž masívu, ľudí by malo ubúdať, obtiažnosť narastať. Nájdu sa tu však aj nejaké ľahšie cesty (5b-5c) Najviac sa mi páčili cesty v strednej časti masívu v sektore D, dlhé do 30m, v obtiažnosti 5c, ktoré sme si vyliezli.
https://www.thecrag.com/en/climbing/italy/nago/area/450877872
…niečo na záver
Ak vám niečo pochybý z lezeckého materiálu, alebo sa stratí či pokazí, hlavne s pokojom a rozvahou vstupujte do obchodov s horolezeckým tovarom. Čakajú tam na vás nástrahy a vy budete odchádzať s plnými papierovými taškami ako mnohí.
Skorší ranný nástup pod skaly je výhodou, menej ľudí a menej problémov s parkovaním. Tu platí: menej je viac! Nám to v dovolenkovom režime vždy akosi vydalo o deviatej ráno. Hrana.
Nepochybne sa sem opäť vrátime. Tu je robotyyyyyyyy…
Do-lezenia, priatelia!
(Broňovci – Katka ♥ Braňo)
