6.1.2018 sme sa s kamarátom Maťom rozhodli oprobovať podmienky v stene Gerlachovskej Veže. V piatok po práci sadám na rýchlik do Popradu. Tam ma po 22-ej naberá do auta Maťo, tiež po práci idúci až z Krakowa. Parkujeme v Tatranskej Polianke na ľadovom parkovisku. Fúka teplý vietor a my pred polnocou líhame. Po hodine sa budím s divným pocitom. Zisťujem, že naše auto nestojí tam, kde sme zaparkovali. 3 a pol hodinový spánok si spestrujeme hľadaním vhodných kameňov na podbitie pneumatík, aby s nami vietor už nemohol cvičiť. Budíme sa poriadne rozbití a opúšťame klzisko. Výdatný spánok je cítiť a na Sliezsky dom prichádzame po 2 hodinách. Mňa v teple hotela na 10 minút vyplo a Maťo skoro hodil šabľu. Už 58. krát sme si povedali, že toto je naposledy, že nabudúce sa už musíme poriadne vyspať. Zo Slezáku vyrážame trošku zocelenejší. Víta nás pekný východ slnka, ktorý ožaruje horné partie obieleného Gerlachu. Pod Krčmarákom krásne tvrdo, tešíme sa na podmienky v našej ceste. Sánky nám obom padli pri nástupe. Hlboký sneh, vôbec nedržiaci, takmer žiadny ľad. Maťo nalieza vytypovaným smerom. Vracia sa k štandu, obchádza pilierik pre zmenu zľava, hreší. Zas sa vracia na štand. Prebíja ťažký úvod, vyššie to už vyzerá lepšie. Dosť tráv, hádam aj budú držať. Omyl, obtiažnosť sa neznížila, odhadujeme na Tatranskú päťku. Kút je ohraničený zľava nepríjemne hladkou skalou a zprava biednymi trávami. Po hodine a pol boja Maťo štanduje na dobrom balvane so slučkami. Ešte že má nalezené! Smer teda dobrý ale určite sme netrafili správne miesto nátupu. Ja po dolezení na štand iba skonštatujem „ježišikriste ty si blázon“. 60m, 6 istení, z toho 2 dobré. Hodiny ukazujú priveľa. Sme prinízko, podmienky na zabitie. Zhodujeme sa na zlanení. Ešte sme malí páni. Na 600m zimný výstup treba byť pripravený a hlavne vyspatý.
Deň po nás to vyliezli dvaja Poľskí mladí borci. Obdiv a parádny výkon! Takže si ordinujem ešte veľa bryndzových halušiek. A nabudúce už aj ten spánok.
Horám zdar
Gerlachovská Veža